Ahojte! 😊
Je zaujímavé, že sa k písaniu dostanem vždy v časoch, kedy normálni ľudia buď ešte spia alebo už sú hore. Žiaľ bohu, dnes nie som ani jedno ani druhé, môj spánok padol za lepšie dobro.😀 Píše sa 6:36 letného stredoeurópskeho času a ja už teraz viem kto si bude o 10tej klopkať na čelo a piť už šiestu kávu zaliatu redbullom. Jupíí!😅 (Ale šak celá materská je vlastne taká skúška, koľko vydrží jedna matka bez spánku, čerpajúc energiu iba z detského úsmevu a kofeínu. Kokaín je totiž drahý a návykový.)






Ale tak, po tom, ako som sa o 4tej vrátila domov som zhodnotila, že už to nemá hlbší význam keďže mladý šéfko a.k.a fuhrer Murko za chvíľku vstáva. (Preboha! Hanbi sa! Máš doma variť a upratovať, toto bol offside!)
Nemyslite si, že vracať sa takto domov je pre mňa bežné. (ten spánok-nespánok ale bežný je! bohužiaľ. pre mňa.) Ale bola som zbierať polnočnú bazu, vysoko v hôrnych lučinách a stratila som sa.
Dobre nie. Bola som na psychoterapii. A žiadna nie je lepšia ako pokec s kamoškou pri decku dobrého vína. Dvoch. Okej, troch. No a slovo dalo slovo a vualá, boli 4 hodiny.

Pýtate sa, na čo potrebuje žena na materskej dovolenke psychoterapiu? 😂 (dúfam, že nie, preboha, lebo Vám to karma vráti a počkajte si!)
Každý deň vstáva prvý Alex (prekvapivé) no a vtedy to začne. Spúšť. Potopa. Bojové pole. Zobudí Abbie (pýtate sa na čo nám bol pes pri malom dieťati, keď nezvládame ani sami seba? odpoveď je, doriti neviem! asi skúšame svoje limity. teda ja tie svoje určite. som už asi veľmi blízko.) no a tá to od samej radosti nevydrží a na podlahe máme prvé kôpky šťastia. Ono by to nebolo také zlé, keby to v tej kôpke aj zostalo. Alex nás budí. Skáče a kričí, že postel je super trampolína. Kričí, že chce cikať. Ciká. Skáče na posteli holý. Kričí, že chce mlieko. Pije mlieko. Holý. Šťuchá mi pri tom do oka. Tvárim sa, že som mŕtva. Cíti môj dych a začne mi strkať prsty do nosa. Prehrala som a vstávam. Pijem vodu a dúfam, že je to tá voda živá ako spieva Langerová a nakopne ma. Nič. Urobím Alexovi raňajky a popri nich púšťam tie debilné detské zvučky na Youtube, z ktorých mám už mäkký mozog. Alebo bager a búracie práce v Kittsee. To je jeho obľubené "videjo". Dojedol. Ide mi pomlieť kávu a ja ju dám variť. Kým umývam riady po raňajkách a robím si kávu, odchádza. Je mi jasné kam. 
S kávou v ruke a s rezignovaným výrazom pozerám ako bombarduje obývačku. Spálňu. Chodbu. Hovorím si, kľuuud, je to iba obdobie. Nie je to obdobie. Toho bordelu sa už nikdy nezbavím. Žije tu s nami. Ani nájom neplatí..
Idem sa osprchovať, zatiaľ čo mi Alex hádže do vane všetky jeho hračky. Aj nehračky. Chvalabohu sa sprchujem v studenej vode, takže mi tam prestal loziť. A strkať ruky.
Zrazu počujem ako sa niečo vysype. Hm, fajn. Iba 75 kusov kociek z kýblika, ktoré si vysypal na hlavu. To je fajn, nech sa hrá. Robím si čaj. Niečo sa vysype. Toto nie je fajn. Asi 20 € v 1,2 a 5 centovkách po celej podlahe? "To si pozbieraš" Zalievam čaj. "Mamííí" strašný plač zo spálne. Pozerám, kde je, preboha? Vidím ho ležať na zemi so zaseknutou hlavou pod postelou. Pomáham mu ju vytiahnuť. Je von. Ako odchádzam zo spálne, oproti slnku vidím na podlahe stopy. Mokré. Malé. Abbie sa vycikala a on to rozniesol po celom byte. Utieram to. Alex reve. Vybral z akvárka rybu a ona sa pláca po podlahe. Zbieram ju a hádžem nazad. Snáď to rozpláva. Stále reve. Skáče po gauči a kričí, že je to super trampolína. Dýcham. Hlbšie. Presúva sa do kuchyne, kde si prisunie stolček a "umýva" riady so slovami bazén. To nie je dobré slovo pokiaľ ho používa v kuchyni. Dávame Abbie raňajky a hádajte čo? Po 2 rokoch, čo sa mu to nestalo mu ušlo do gatí. Reve. Sprchujem ho. Reve. A ja mám chuť tiež. 





Sú dni, kedy to všetko v pohode prejde, ja povysávam, 450x denne upracem, navarím, ideme do piesku, venčíme Abbie, vysávam, upratujem, hráme sa, dáme prať a večer ešte čítame knihu.
A potom sú tu dni ako ten dnešný, kedy sa oblečiem, vezmem ho perpazuch, zatvorím dvere, zamknem ich na dvakrát a dám na ne pásku WARNING! 😃 Potom vezmem kočík, kde ho šupnem spať a ja sa len tak, bezcielne prechádam po meste, vychutnávam si vzduch a ĽUDÍ. A keď vstane, prechádzame sa spolu a je nám fajn. Kráčame uličkami a chytáme holuby. Kúpime si zmrzku a banán a hráme sa vo fontáne. On oblieva deti a ja sa tvárim, že idem iba okolo do obchodu pre chlebík. A máme pekný deň. Pretože inak by nám obom asi ruplo v bedni z toho neustáleho kolotoča, ktorý máme doma. 



Ja si teda idem urobiť prvú kávu a budem s nádejou dúfať, že dnešný deň bude dobrý. Trochu kľudný, trochu dobrodružstvo, no hlavne šťastný. Majte pekný deň, a dobré ráno prajem. 😊













keď máte nové bagre a chcete s nimi aj spať :P


                                                                  DOVIDENIA✋
                                                                               💜Kika💜

Komentáre

  1. Dočkala som saaa! Moja dvojka �� musíme sa niekedy stretnúť, môžme sa tváriť že ideme spolu pre chlebík ����

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi rada! :D kľudne môžeme ísť na kávu a ohovárať matky, ktoré dávajú deťom cukríky zatiaľ čo naše budú jesť zmrzlinu :P

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu