Okej. Mala by som prestať piť kávu po ôsmej hodine večernej! (Nieeee, na mňa káva nemá účinky, to je iba placebo. TRT MAKOVÚ NEMÁ, ty múdra! Je 6:46 hodín ráno a ty poletuješ po byte ako hladný tiger v klietke, tak aké placebo?!) Naozaj mi je do plaču, keď si predstavím, že každú chvíľku vstane môj diktátor a teda spánok asi odložím na neskôr (-google vyhľadávač- ako dlho môže byť človek bez spánku aby nemal halucinácie). Fajn, no. Aspoň, že mám čas počúvať inú hudbu ako Mira Jaroša a Spievankovo. Neviem, kde sa podel môj hudobný vkus ale keď mi už aj samotný Youtube vyhodí upozornenie- Pozor! Miro Jaroš má novú pesničku- Kamaráti! a ja si ju idem s nadšením vypočuť, asi bude teda veľmi ďaleko. Môže to byť horšie? Ale no samozrejme, pretože ja si tie veci ešte aj spievam. Nie popri tom ale nevedome a stále. Chodí mi to v hlave ešte aj počas skúšky. Minule u nás moja sesternica strávila pár dní a po treťom mi povedala: "Ako, nevadí mi, že si spievaš ale PROSÍM, môžeš si spievať