A.H.O.J.T.E. 😊

Vítam Vás na mojom blogu, ktorý som založila aby som sa s Vami podelila o môj chaotický život (a ešte lebo na instagrame sa nemôžem rozpisovať na tri strany.) No a v konečnom dôsledku je to práve teraz preto, lebo za 7 hodín mám skúšku čiže

 -prokrastinácia- (veď jasné, máš kopu času, však, Kristína? Nezabudni si potom búchať hlavu o stenu, zase!)

Občas mám pocit, že sa potrebujem vyrozprávať ale popravde písomný prejav mi vždy išiel lepšie ako ústny. (Ako hej, chodila som na recitačné súťaže ale iba aby som sa uliala zo školy.) A keďže mám dosť časovo obmedzený harmonogram (nie len čas mi nedovoľuje ísť von, je tu ešte jeden šéfko, ktorý mi robí denný harmonogram- a poviem Vám, každý deň mi nabije od pol 5 rána až do večera 😄), tak okrem syna, priateľa a náhodných okoloidúcich moc kontaktu s ľuďmi nemám (nie, nerátam mamičky v detských parkoch, ktoré hovoria iba ako ich 126 mesačné dieťatko kaká trikrát za deň a nosí iba Babylove plienočky, pretože z iných sa mu vysypala riťka). No a keďže je teraz skúškové tak ani spolužiakov nevidím. Hej, nevidím, pretože si opäť robím zo skúškového dovolenku (Koľkokrát chceš byť ešte prváčka, ty múdra?! Choď sa učiť!)

Volám sa Kristína Kojnoková, mám 22 rokov a bývam v Košiciach. Vlastne, no, bývam...Občas bývam tu,občas v Banskej Bystrici (odkiaľ pochádzam), občas v Považskej Bystrici (odkiaľ pochádza môj frajer  priateľ). Máme taký kočovný spôsob života. Veci porozvláčané po polovici Slovenska, tri postele, tri domovy. Ale v pohode, vlaky sú zadara, len moje nervy nie.
V Košiciach bývam spolu s frajerom priateľom Lukym a synom Alexkom. (hej, stihli sme už aj syna, super ne?) Obaja študujeme všeobecné veterinárske lekárstvo na Univerzite vet.lekárstva a farmácie v Košiciach. Ja už druhýkrát. (hej, lebo si blbá a robíš unáhlené závery) Keď som v prvom ročníku pred dvomi rokmi otehotnela, zbalila som si caky-paky a zdekovala sa. Darmo mi hovorili nerob to, dorob si aspoň prvý ročník (zbalila som sa na konci semestra, chápeš), budeš to ľutovať. Nie. Ja a moja tvrdohlavá povaha sme si povedali, že táto škola nie je to čo chceme. A viete čo? JE! 😂 Ale na to som musela prísť sama, potajomky si podať prihlášku a popri kojení sa učiť na prijímačky. Takže, obaja študujeme (denné štúdium), obaja brigádujeme, obaja sa staráme o malého a o domácnosť, a vo voľnom čase...Počkať, vlastne ten nemáme. Tak nič 😃 Náš syn je ale náš život, má rok a pol (TAK! Rok a pol a nie 18 mesiacov či 548 dní, preboha!) a je úžasný. Nič z toho čo sa stalo by som nemenila (iba by som počas tehotenstva menej žrala, stačilo za dvoch nie za piatich!). Sme šťastní, bývame spolu (za čo tiež vďačím mojej tvrdohlavosti, pretože s týmto najprv NIKTO nesúhlasil- vraj by sme to nezvládali-ehm, babka, všetko hravo zvládame! Predtým, keď Luky musel na týždeň odchádzať do KE kvôli škole, to bolo psychicky oveľa ťažšie), zobúdzame sa spolu, smejeme sa spolu, tešíme sa jeden z druhého, SME RODINA (teraz nemyslím tú politickú stranu). Priznávam, občas neviem kde mi hlava stojí a mám pocit, že to nezvládam. Ale iba sa na tom zasmejem a ideme ďalej. No občas je to aj zábavné - a presne s takýmito  situáciami by som sa chcela s Vami podeliť. Dúfam, že sa Vám teda bude tento blog páčiť a vždy keď budete mať ťažší deň, prídete sem a zasmejete sa na tom, že aj keď je niečo zlé, môže to byť ešte horšie vždy sa to vyrieši. 😄 

ešte iba polochodiaci Alexko

tehuľa. 

ja a Luky. Muž, ktorý to so mnou nechápem ako vydrží a vyzerá to tak, že ma má ešte aj rád

 Prvé narodeniny a mrkvovo-tvarohová torta, na ktorej mi tiekla plnka :(( Ale aha, on bol aj tak happy

Nie, neboli sme na výlete. Iba jedna z xyz ciest z jednej časti Slovenska na druhú a zastávka na pumpe lebo sa Alex došťal.

Ha? že čo? Spinkať? Aby si sa mohla opaľovať už keď sme v Chorvátsku? No zabudni!

výlet v Benátkach :))

Prajem Vám pekný deň vlastne noc a dúfam, že pri ďalšom článku sa "uvidíme" :)

                                                           D.O.V.I.D.E.N.I.A. ✋ 

                                                                  ❤Kika❤